Prosinec 2013

Wolf´s life- Capitol 4

24. prosince 2013 v 22:03 | Santa Revi Claus
Nom... Tu máte ďalší Vianočný darček... No najskôr malé info:
1. Kto si hcce naladiť Revi TV od 2: januára bude vysielať namiesto Fooor. Ak mi teda nezamietnu návrh :3
2. dostala som na Vianoce Twi,Dash, Flutty, Pinkie, Tiu a Sunset. To je fake! Oni nemajú CM na obydvoch stranách zadku! :(
OK prejdime k poviedke:
________________________________________________________________________________________________________________
Capitol 4
Revenge sa zatvárali oči, no vedela, že musí vytrvať. Nevedela prečo, no niečo ju ťahalo na malú lesnú čistinku. Videla ju spomedzi stromov. Keď sa jej kopytá dotkli trávy, zacítila niečo zvláštne. AKoby čistinka pulzovala vlastným životom. Cítila, že vo vzduchu sa niečo vznáša, no nevedela odhadnúť čo to je. "No Revi, prekonala si sa. Už blúzniš," klepla si kopytom po hlave. "Ty sa rozprávaš sama zo sebou? Divné," povedal niekto, za ňou. Revenge sa ržchlo otočila. "Vieš, rada sa rozprávam s inteligentnými poníkmi," prevrátila očami Revenge a vrhla spýtavý pohlad na bledomodrého poníka so šedou hrivou. "Čo tu robíš?" spýtala sa a pohŕdavo si ju začala obzerať. "Ja... Chodím sem vždy, keď sa mám premeniť. Táto čistinka je zvláštna. Hovoríme jej klietka," odvetil poník. "Kto my?" spýtala s aRevenge. "Moja svorka," prosto odvetil poník. "A prečo klietka?" Revenge o tom čudnom mieste chcela vedieť všetko. "No. Vlčiu krv vo vlčej forme nepustí von. Je to ako vákuum. Nikomu neublížiš. Je to bezpečné pre nás aj pre obyčajných poníkov," vysvetlila kobylka a uprela pohľad na Revenge. "AKo sa voláš?" spýtala saRevenge a pozrela o niečo nižšiemu poníkovy do tváre. "Som Moonlight Wolf," predstavila sa Moonlight. "Počuj. Nevieš niečo o dákej Artemis Wolf?" spýtala s aRevenge s nádejou v očiach. "Že sa pýtaš! Veď ona je vodkyňa svorky!" zvýskla Moonlight a poniahla Revenge za kopyto.

Stella si inštinktívne kryla tvár a snažila s auhýbať ostrým tesákom. Zrazu Tobby zvýskla. "Našla som niečo!" ukázala na stred vlkovho hrudníka. Bola tam malá čierna guča okolo ktorej akoby víril dym. "Myslíte si, že je to jeho srdce?" zašepkala a uprela zrak na čiernu vec v strede vlkovho hrudníka. "Netuším. Ale je na čase to zistiť," vzdychla Stella a skočila k vlkovy, ktorý zatínal tesáky do nohy Mico. Celou silou kopytom krazila vlkovy do srdca a ten zavyl. "Máme ho!" zrúkla Mico a rohom prebodla vlkovy srdce. "Za to vás zabije!" zasyčal vlk a rozplynul sa. Poníci sa na seba vydesene pozreli, no ďalej to neriešili.

"Vitaj. Očakávali sme ťa," povedala šedá kobylka s korunkou na hlave. "Úžasné," prevrátila očami Revenge. "Ty musíš byť naša záchrana však?" povedala a pozrela na Revenge. "Netuším," odvetila neprítomne Revenge. "Vidím, že si iná ako sme si prestavovali," pokojne s ju obzrela kobylka. "A čo ste čakali? Ružovú uchechtanú ťapu?" zavrčala Revenge. "Vidím ,že si v strese," usúdila a pozrela prenikavo na Revenge. "A to ste ako uhádli?" povedala Revenge sarkasticky. "Viem ako sa cítiš. Myslíš si, že si iná ako ostatný a nikto ti nerozumie. No my áno. Keď máš svorku vieš kto si a kým sa staneš a kým si sa stala," povedala kobylka. "Poetické," zavrčala Revenge. "Ale znie to zaujímavo. Čo je to svorka?" spýtala s aRevenge. "Je to skupina vlkolakov. A ty by si mohla byť medzi nami. Lenže musíš zložiť skúšku," povedala kobylka. "A o čo ide?" spýtala s a Revenge. "Musíš splniť obrad," povedala kobylka. "No ako myslíte," odvetila Revi. "Prineste sviečky. Začíname," riekla kobylka.

"Toto nie je možné!" rozčulovala sa Tariana a pochodovala dookola. "Ako sa to stalo?" zvrieskla na dve postavy v dlhých plášťoch. "Našli jeho srdce. No nebojte sa, môžeme vytvoriť iných," kývla kopytom Misao a ukázala na skúmavky s čiernou tekutinou. "O to nejde! Už poznajú ich slabinu! Musíme ich zničiť!" zrúkla Tariana a hodila po Misao kameň. "Niečo sa vymyslí," vzdychla Misao a začala skúmať tekutinu.

Revenge sa obzerala okolo. "Vyber si sviečku, ktorá ťa najviac vystihuje," povedala Artemis. Revenge bez váhania vybrala čierbu sviečku. "Zapálte ju," kývla Artemis. "Teraz sa musíš priznať ku všetkej žiarlivosti. Pretože tá je klúčom k vojnám vo svorke," kývlana Revenge Artemis. "No dobre," Revenge začala dramatizovať. "Už od mala som závidela všetkým poníkom, že majú normálnu rodinu a normálny život," začne silene plakať. "Každý si mohol volne behaťa cítiť vietor v hrive. No ja som bola spútaná pomstou," skloní hlavu. "Závidím všetkým, že majú normálny živo, no teraz žiarlivosť zahadzujem vdiaľ," urobila široké gesto a sviečka zhasla. "Obradje u konca," povedala Artemis a postavila sa.

Wolf´s life-Capitol 3

23. prosince 2013 v 14:03 | Santa Revi Claus
Konečne je tu jedna z najakčnejších častí Wolf´s life...
Písala som ju už včera ale nechcelo sa mi to sem dávať...
Takže tu to je:
______________________________________________________________________________________________________________
Capitol 3
"Prečo mám práve ja taký zložitý život?" pýtala sa Revenge sama seba, keď prechádzala lesom. "Celý život sa snažím byť zlá a nedať najavo city a teraz sa dozviem, že mám zachrániť nejakú partiu psov," odfrka si a kopla do kameňa, ktorý jej ležal v ceste. "Vážne zaujímavé však?" ozval sa ostý uštipačný hlas a za ním smiech. Revenge sa otočila. "Chúďatko malé. Po toľkých utrpeniach ešte toto?" hlas sa ozýval všade okolo nej. "Kto si?" Revenge prudko mikala hlavou a snažila sa zachytiť odkial hlas vychádza. "Skutočnáotázka je, či to chceš vedieť," zrazu obloha stmavla a zadunel hrom. "Samozrejme, že chcem. Inak by som sa nepýtala," odvrkla Revenge. "Som tvoja nočná mora!" zakričal hlas a Revenge začalo dunieť v ušiach. "Moje nočné mory s tebou nemajúčo robiť!" Revenge sa rada hádala. Snažila sa násť spôsob, ako vyprovokovať pôvodcu hlasu aby sa ukázal. "Tým by som si nebola taká istá," hlas znel lenivo a tamer nenútene. No Revenge znel v hlave ako ozvena. Na tvári ju zaštípal studený vietor. "Ukáž sa!" zarevala a otočila sa. "Tvoje želanie mi je rozkazom. No najskôr ti predstavím môjho maznáčika," ozval sa hrozivý rev a pred Revenge sa začala plaziť hmla. Postupne sa z nej začala vytvárať silueta až sa z nej napokon stal čierny vlk s červenými očami. Bol nehmotný a správal sa ako dym. Vlk hlboko zavyl a červenými očami pozrel na Revenge, ktorá sa krčila pri zemi. Obrovskou labou sa zahnal a rozthol Revenge plece. Začala z neho striekať krv a Revenge od bolesti zavyla. Vlk zavrčal a skočil, no Revenhe sa uhla. Snažila sa vlka kopnúť, no nikdy nenarazila na nič. "Toto nie je možné!" Revenge sa snažila nevnímať kovový zápach vlastnej krvy a vrhla sa do boja. Vlk zavyl a skočil na Revenge. Pri náraze o zem si Revenge udrela hlavu. Mysel jej zahmlilo červené svetlo. Na chvíľu ešte videla čiernu siluetu a potom už nevidela nič. Umriem pomyslela si a položila hlavu na zem.

"Máš väčšiu výdrž ako som čakala," ozval sa nový hlas a Revenge hmlisto uvidela postavu v tmavom plášti. "Je vidno, že patríš k elite tých, ktorý sú odvážny. No tvoja odvaha je hlúpa. Aj tak umrieš," posata sa priblížila. Revenge na zlomok sekundy uvidela fialovú hrivu. "Neumriem," Revenge neznášala namyslencov a tak sa chcela od poníka otočiť, no kopýtá aj telo mala pripútané k stene. Trochu sa pohla, no niečo, čím boli reťaze a putá potrené ju nemilosrdne popálilo na koži. Revenge sykla a snažila sa vytiahnuť si kopytá, no pri každom pohybe ju to viac a viac žahalo. "Neusiluj sa. Tie rastliny ťa oberajú o silu. Aj o mágiu. Chudák šteniatko," zasmial sa poník a otočil sa k Revenge. "Ja nie som šteniatko!" Revenge sa hodila dopredu a podarilo sa jej vytrhnúť z pút. Skočila na poníky, no en bol rýchlejší a prevalil ju na chrbát. Poník to nečakal, no bol rýchlejší a silnejší ako REvenge. "Chcela som to po dobrom," poník sa zasmial a pichol Revenge nožom do brucha. Revenge zaskučala a vyskočila na nohy, no poník ju strhol k zemi a ďalej ju nemilosrdne bodal. "Moje kamarátky ťa zabijú!" zvrieskla Revenge a kopytom šmarila nožík na zem. Postavila sa hodila sa celou silou na poníka. Podarilo sa jej ho zvaliť o stenu. Poník upadol do bezvedomia a kým sa stihol spamätať, Revenge utekala preč.

"Kde môže byť?" Stella prestupovala z nohy na nohu a snažila sa zistiť, kde Revenge zmizla. "Našla som tam iba toto. Nejaký starý denník či čo to je," odfrkla si Mico a podala denník Ziberlee. "Fážne divné. Nepamätám si, že by ste mi hovorili, že mala denník," vzdychla Zib a pozrela na White Rainbow, ktorá sa opierala o strom. "Hej! Ty a Mico viete lietať nie? Tak šup hore a skúste ju nájsť," zavelila Zib a postavila sa. "Cez tie tupé stromy sa nikam nedostaneme," kopla Mico do stromu a zanadávala. "Za skúšku nič nedáš," prevrátila očami Stella. "Tak čo to nespravíš sama ty múdra?" osopila sa na Stellu Mico. "Prestante. Takto sa nikam nedostaneme. Mico naozaj to nemôžeš skúsiť?" pozrela na Mico Tobby. "Fajn," zavrčala Mico a vyletela hore. "Niečo mám!" zakričala a zletela hore. "Asi kilometer odtialto je dáka stará budova. Možno je tam," povedala Mico. "Možno nám nestačí," zavrhla to Stella. "Ale mne áno," odvrkla Mico a odletela.

Revenge bežala neskutočne dlho. Boleli ju nohy, hlava, všetko. Snažila s anespadnúť, no šlahúne rastlín sa jej zamotávali do hrivy aj okolo nôh tak musela neraz zastať a vymotať sa. "Blbé kvetiny!" zahromžila a vytrhla rastlinu aj s koreňom.

"Mico vráť sa!" zakričala Stella za Mico. "Čo zase chceš?" spýtala sa Mico a pozrela dole. "Vráť sa. Ja...Prepáč. Nemala som tak vybuchnúť. No ty mi to moc neulahčuješ," vzdychla Stella. "No ako myslíš," prevrátila Mico očami a zletela na strom. "Nechcem vás nijak strašiť, ale je priesvitný vlk s červenými očami normálny?" preglgla Tobby a ukázala na čierneho vlka s červenými očami, ktorý sa k nim blížil. "Zlatko, sme v Everfree forest. Tu nie je nič normálne," odvetila pokojne Stella a pozrela na vlka. "Nevyzerá nadšene. Priam akoby nás.." nedopovedala Tobby a vlk vyrazil dopredu. Strhol Stellu z nôh a zahryzol sa jej do krídla. "Načo ich mám?" zahromžila a kopla vlka, no jej noha iba preletela cez nehmotné brucho. "Toto nemá logiku!" zvrieskla Zib. "A načo logika?" spýtala sa Mico a chytila palicu. "Nie! Aksa budeš snažiť trafiť ho, zabiješ ma!" povedala Stella, ktorá sa snažila uvolniť vlkove čeluste na jej krídle. "Mám nápad!" povedala zrazu Tobby a skočila ku Stelle. "Všetci sa snažte tú vec rozohnať ako dym! Možno sa rozplynie alebo niečo také!" "Hlbokomyselné," povedala Stella a začala mávať kopytami. Ostatné sa pridali a vlk menil podobu. Stal sa z neho pásik hmly a ten sa odplazil preč. "Vidíte?" ukázala na na hmlu Tobby. Lenže hmla sa znova zhmotnila a zväčšila. "Ja si myslím, že sme ho naštvali," zahučala Zib. Vlk skočili medzi ksupinku vydesených poníkov a cvakkol zubamy...

A teraz sa budeme hrať na televíziu a v napínavom okamihu to ukončíme :3 Revi TV končí o.-

Wolf´s life- Capitol 2

21. prosince 2013 v 15:31 | Santa Revi Claus
Keďže strom podporuje moju tvorivosť (like pre strom),dám sem druhú kapitolu Wolf´s life...
Táto časť bude viac menej bez akcie takže kto nechce, nech si ju nečíta, no budú tam dosť dôležité veci na ktoré bude naväzovať ďalšia kapitola... Ale je to na vás... Mimochodom iba pre silné povahy, lebo psychycky labilný sa udusia smiechom...
_________________________________________________________________________________________________________________
Capitol 2

Revenge sa pomaly zavreli oči. Bola neskutočne unavená. Mala chuť zaspať navždy. Už sa nikdy nezobudiť. Bolesť, ktorú doteraz necítila jej teraz strielala z každej časti tela. Z ťažka dýchala a snažila sa zaspať.
"Musíš sa s tým vyrovnať," vzdychla kobylka a posunula k Revenge šálku kakaa. "S čím?" spýtala sa Revi. "To čím si nemení nič na om, čím sa máš stať. Revenge vzdychla. Liezlo jej na nervy keď táto kobylka rozprávala tak sentimentálne. "A kým sa mám stať?" "Všetko má svoj čas. No čas je to jediné, čo nám chýba," kobylka sa smutne usmiala. "Moja moc nie je tak silná ako jej." "A prečo?" Revenge si odpila z kakaa. "Nemáme čas na otázky. Musíš nájsť môj denník. Je na mieste, kde je hranica medzi živým svetom a tým... neživím najtenšia. Presne v strede," kobylka sa zdesene obzrela.. "Je tu." Zrazu sa malá miestnosť začala rozpadať. Revenge znovu padala do tmy, no snažila sa z posledných síl držať snu. "Kde to je?" kričala na kobylku, ktorej obraz sa pomaly rozplýval.
"Hranica medzi živím a mŕtvym svetom? naozaj pochybujem o pravdivosti tých snov. Revenge pred sebou otrávene kopala kameň. "Čo môže byť mŕtvy svet?" rozmýšľala tak tuho, že si nevšimla, že zašla hlboko do lesa. Zrazu narazila na kovovú bránu. "Cintorín? Čo tu preboha? No jasné! Cintorín! A stredom musela myslieť tamten kostol!" Revenge plnou silou rozdrtila hrdzavý zámok a posunula mrežovú bránu. Rozbehla sa k zrúcaninám kostola. "Niekde tu predsa musí byť štrbina! Alebo krypta!"opatrne nadvihla kúzlom zlomený náhrobný kameň a tak ležal v hrubej starej koži zápisník. "Ak toto nie je on tak už potom neviem," usmiala sa a vybehla von.
V jaskyni:
"Takže sa ti pozrieme na zúbok," opatrne otvorila zápisník a nalistovala prvú stranu.
Milí denníček!
Po odchode do Moonlight Falls začínam zisťovať, že nie som jedíná s vlčou krvou.
Vlastne celé mesto tvoria vlkolačí obyvatelia. Som šťastná, že nie som sama...
Revenge sa zhrozene pozrela na riadky. "Vlčia krv?"
Milí denníček. Tariana nie je taká za akú sa vydáva. Za každú cenu chce svorku na svoju stranu.
Nesmiem to tak nechať. všetci budú trpieť. Všetci jej veria, no ja viem aká je. Nemá čisté srdce.
"Tariana? To znie prinajmenšom zaujímavo," začala listovať v denníku.

Milí denníček!
Deň posledného boja je tu. Práve dnes je nov. Dnes máme najmenšiu moc. premena na vlka by bola riskantná a znamenala by vešké straty ak by sa o to pokúsili slabší vlkolaci. Ale vari mám na výber? Tariana je zlá.
Teraz nie som sama, kto to vie. Mám na to dôkazy. Teraz stačí zistiť, ako ju oslabiť. Patrí k pôvodným vlkolakom takže
bude ťahšie ju poraziť. Budeme potrebovať všetku dostupnú mágiu. Ak už nie je neskoro...

Milí denníček!
Situácia je vážnejšia ako som myslela! Tariana používa temnú mágiu a zajala nespočetne veľa vlkov z mojej svorky. Musím ju zastaviť. No bojím sa najhoršieho. Veľmi nabrala na sile. No už asi viem ako ju aspoň trochu oslabiť.

Milí denníček!
Už pred pár dňami sa začal posledný boj. Tariana je z bojov slabá, no ja tiež. Mám poslednú možnosť. Musím spraviť to kúzlo. Nič iné mi neostáva...

Milí denníček!
Kúzlo sa podarilo! Tariana je príliš slabá aby unikla zo silového pola. Musím stvoriť niekoho, kto by ju zničil, keď už nebudem môcť...

"Už fakt neviem, či sú tieto keci pravda. Teraz tomu rozumiem o dosť menej ako pred tým," Revenge znechutene zavrela knihu. "Keby sa mi tak podarí zaspať." vonku už bola tma. Revenge si ľahla a snažila sa na nič nemysslieť, vyčistiť si hlavu. Podarilo sa. Už zaspávala...
"Mama?" Revenge sa dívala na bielu kobylku s modrými očami, ktorá sedela pred ňou. "Callie! Ako to že si? Ako si sa sem dostala?" spýtala sa jej mama. "Ja... Zaspala som a..." Revenge sa tlačili do očí slzy. "Takže je to tu," vzdychla Revengina mama. "Teraz ma dobre počúvaj," Uranii sa do očí tlačili slzy a Revenge vedela, že toto je asi posledný krát čo ju vidí. "Teraz ti poviem, čo musíš spraviť. Tvoj osud bol zničiť Tarianu. Tu užnejde iba o svorku vlkolakov. Ide o Equestriu a Zem vlkov. Chce všetko. Teraz na to má silu. Za toľko rokov zmocnela a už sa vyslobodila. Musíš násť Artemis. Ona ti bude vedieť poradiť. Blíži sa tvoja prvá premena a ty sa musíš čo najskôr dostať k Artemis!" hlas jej mamy slabol a začala sa meniť iba na farebnú hmlu. "Zbohom, Callie," jej mama už skoro zmizla. "Zbohom." Revenge sa pozrela na miesto, kde pred chvíľou bola jej mama.

"Toto je už psycho. Najskôr tá sentimentka, teraz mama. Vesmír, ja ťa nenávidím," prevrátila očami a začala rozmýšľať. "Takže tá šedá sa volá Artemis. A "ONA" musí byť Tariana. No akú rolu tam má moja mama? Prečo ona?" no odpoveď vedela. Pretože od nej to vezme vážne. "No vlkolaci. To ste si teda vybrali hrdinu," Revenge sa uškrnula. Postavila sa na nohy a vyliezla z jaskyne. "V ďalšom sne sa spýtam toho čuda kde ju mám hladať. Ale viac odo mňa nech nečakajú." Pomaly prešla pár krokov. "Reviman přichází!" zasmiala sa nad sebou a pokračovala v ceste.

Wolf´s life- Capitol 1

21. prosince 2013 v 12:15 | Santa Revi Claus
Rozhodla som sa 1. kapitolu napísať už dnes lebo vás mám rada... Inak týmto sa chcem ospravedlniť všetkým, ktorým som v roku 2013 ulížila... V roku 2014 pokračujem o.-
Takže:
__________________________________________________________________________________________________________________
Capitol 1
"Konečne si tu!" zakričala hnedá kobylka a pribehla k Revenge. "Prečo si taká," preglgla "zakrvavená?" Tobby si začala zhrozene uvedomovať, že zranenia, ktoré má Revenge na sebe nie sú len také obyčajné škrabance aké väčšinou uštedrý pád. "Čo sa ti stalo?" podišla bližšie k Revenge a obzrela si ju zo všetkých strán aby mohla zhodnotiť rozsah zranení. "To je na dlhé rozprávanie. Čo keby som ti to vysvetlila keď nájdeme ostatné?" spýtala sa Revi a rozhliadla sa okolo. "Dobrý nápad. Stella akurát mieri do Everfree forest," kývla Tobby hlavou na druhú stranu. "Takže ideme za ňou," zavelila Revenge a vykročila dopredu.

V Eferfree forest:


"Aha tam je! Hej Stell!" začala Tobby kývať na Stellu. Stell zdvihla hlavu a pozrela sa na Revi a Tobby. "Revenge? Ty si snáď zápasila s aligátorom či čo?" neveriacky sa prizrela Revenge a prižmúrila oči. "Hneď to vysvetlím," vzdychla Revi a sadla si na zem. "Počúvam," povedala Tobby nadšene a pozerala sa uprene na Revi. "Keď som išla lesom, ktorý viedol z Green Falls tak ma napadol vlk. Za normálnych okolností by ma nenapadol. No tento nebol... normálny. Mál žlté oči a bol väčší ako normálny vlci," vysvetlovala Revenge a pritom si nechala od Stelly vyčistiť rany. "Ten ťa tak doriadil? Čo si ho nehodila kúzlom o zem?" spýtala sa Tobby a podoprela si hlavu kopytom. "Snažila som sa. No akoby bol voči kúzlam imúnny. Musela som ho vybaviť inak. Ako hovorím. Bol to iný vlk," ďalej rozprávala Revi a snažila sa rozpamätať na ďalšie udalosti, no nikto s na nič už nespýtal. Zrazu začalo v kríkoch niečo šuchotať a krátko na to sa ozvalo šomranie. "Blbé kríky," zavrčala Mico, ktorá sa zúrivo snažila vytrhať si z hrivy bodliaky. "Ale Mico notak. Čo ťa tie bodliaky mali obísť?" zasmiala sa Stella. "Nie si vtipná," prevrátila Mico očami a sadla si k poníkom. "Čo tu riešite? Svetový mier? Domy? Politiku?" "Nie. Riešime to, čo sa stalo Revenge. Skoro ju zožral vlk," vysvetlila Tobby a postavila sa. "Nejdeme preč? Bojím sa tu byť." "Máš pravdu. Niečotu je. Cítim to," Revenge zrazu prebehol mráz po chrbte. "To je on," povedala po tichu a kývla hlavou na veľkého vlka, ktorý sa krčil pod kríkom a hrozivo vrčal. "Pusti ma tam. Ja ho vybavím raz dva," povedala Mico a priblížila sa k vlkovy. "Poď sem maličký," Mico sa stále približovala a v tej chvíli vlk vyskočil a obišiel Mico. Namieril to rovno k Revenge. "Bežte!" zavelila Revi a snažila sa uhýbať vlkovím pazúrom a zubom. "Pomôžeme ti!" zakričala Stella, lebo okolo sa rozhliahal ohlušujúci rev bojujúceho vlka a Revenge. "U milostivej Celstie čo to máš s očami?!" zrúkla Tobby a ticho zapišťala. Revengine inak modré oči zmenili farbu na žlté a zreničky inak veľké sa teraz zúžili do botiek plných zloby. Zavrčala a nebolo to obyčajné vrčanie. Bolo divoké a hlboké ako psie vrčanie. Alebo ako vlčie. Revenge skočila na vlka. Zaťala mu zuby do krku. Bol to rýchly a presne mierený pohyb. "Čo to robí? Veď nemá ostré zuby!" zhíkla Tobby. "Nebola by som si tým tak istá," usmiala sa Stella a kývla na Revenge, ktorej s úsť tiekla čerstvá krv. Jej zuby boli ostré. Hore aj dole sa pred´´lžili a zaostrili a vytvorili účinnú zbraň. Vlk nehybne ležal na zemi. Ticho kňučal a snažil sa postaviť. Žlté oči prosebne upieral na Revenge a keď si sadol sklonil hlavu. Revenge nič nechápala. Vlk k nej podišiel. "On sa ti podriaduje," sucho skonštatovala Stella. "Ale veď. Prečo teda na mňa útočil?" povedala Revi a pozrela na vlka. "Neviem. Nechápem ani ja," pokrútila hlavou Stella a ďalej zaujato pozorovala Revi a vlka. "Tak to nechajme tak," ukončila konverzáciu Revenge. Nechcela nič riešiť. Bola moc unavená. "Ale čo si to mala s očami*? A tie zuby?" spýtala sa Tobby. "Hovorím, že to nechcem riešiť. Potom sa to nejako vysvetlí. Potrebujem sa vyspať," Revenge sa postavila. "AKo teda chceš." vzdychla Mico a rozprestrela krídla. Odletela a naposledy zakývala trojici poníkov. "Zajtra sa zase uvidíme. Teraz musím ísť niečo vybaviť," zakričala za nimi a zmizla. "Počúvaj. Keď chceš tak veľmi spať tak poď so mnou. Našla som fascinujúcu jaskyňu. Keď chcem rozmýšlať tak tam idem. Teraz ťa tam nechám spať," kývla Stella hlavou na lesnú cestu a priviedla Revi k jaskyni. "Dobrú noc. Teda deň," zakývala jej Stell a Revi si ľahla.
"Nevidíš čo sa deje?" spýtal sa Revi šedý poník. "A čo by sa malo diať?" pokojne sa ozvala Revi. "Za chvíľu príde tvoja prvá premena. To môže byť nebezpečné pre tvojich priateľov," vzdychla kobylka a uprene sa pozrela na Revi. "Prvá premena? Čo to je?" nechápavo jej opätovala pohľad Revi. "Zmeníš sa na vlka. Je to dôležité. No nemám čas t to vysvetľovať. Nemáme moc času," povedala kobylka. "Času na čo?" nechápala Revi. "Už je blízko. Môže všetko zmeniť. Je mocná. Naberá na sile. Sú to veľmi zlé veci. Veľmi zlé veci," vysevtľovala kobylka. "Zlé veci? Ona? Kto ona?" stále sa vypytovala Revi. "Už je tu nemáme čas! Rozhodni sa! Musíš..." nedopovedala kobylka a strhol sa neskutočný vietor. "Nič neskúšaj!" povedal ostrý pálčivý hlas a Revenge pohltila tma.
Revenge sa prudko posadila. Hlavou jej vírilo toľko otázok. "Kto to bol? Čo ten hlas na konci? Premena? Kto ona? Aké zlé veci? A mnoho na mnoho nich sa bála spýtať sama seba. "Neboj sa, bolto iba sen," upokojovala sa, no vedela, že v tom j niečo viac. Vari ona, Revenge nevie kto vlastne je? Nechápala nič. Doteraz si myslela, že všetko o sebe vie. No teraz zistila, že nevie nič. Nič o sebe. Nič o tom,kto je a čím je. Musí na to prísť.

Wolf´s life- Úvod

15. prosince 2013 v 16:07 | Santa Revi Claus
Konečne sa mi zase chce písať...
Takže aby som zase nezabudla. tak vám sem radšej dám úvod do Wolf´s life, lebo ako ma poznáte, zabudnem na to a to bude kakané...
Takže si to prečítajte a pozedzte mi, či to je dobré alebo čo mám zlepšiť...
_________________________________________________________________________________________________________________
Wolf´s life- Úvod

Vzduch bol svieži a plný vône ihličia. Dážď, ktorý doteraz padal z neba ustával a nebo sa čistilo.

V stromoch šuchotalo ihličie a po zemi občas prebehlo nejaké malé zvieratko. Lesná cesta, po ktorej Revenge išla bola klzká od blata a neraz sa jej šmyklo. Keď vyšla z lesa, pomaly sa poobzerala po čistine. Dva metre od nej vyčnieval zo zeme kameň a tak sa naňho usadila. Otočila hlavu doprava a uvidela tam skalný previs. Postavila sa z kameňa a očami prebehla po chodníkoch, ktoré tu vydupala zver. Dlhými skokmi sa dostala ku previsu a ľahla si na zem. Chvíľu sa hrala s kameňom, no potom po ľavej strane začula zvuky. Otočila hlavu smerom k zvuku, no nič nevidela. Všade boli iba stromy. Zvuk sa približoval, no stále nebola schopná lokalizovať, odkiaľ ide. Postavila sa a otáčala hlavu všetkými smermi. Zvuk bol raz naľavo, potom napravo. V nemu sa pridali ďalšie zvuky. Znelo to ako mručanie, ktoré potom prešlo do hrozivého vrčania. Po chvíli sa ukázal pôvodca zvukov. Revenge sa prikrčila, pripravená zaútočiť, alebo ujsť. Zo skalného previsu spadol kameň a chvíľku na to skočil meter pred Revi obrovský šedý vlk a ceril na ňu biele tesáky. Mágiou doňho hádzala kamene, no neustupoval. Snažila sa ujsť, no bránili jej v tom vysoké kamene. Snažila sa ich preliezť, no vlk ju nahnal do slepej uličky medzi skalným previsom a kameňmi. Schytila kus práchnivého dreva a celou silou ním buchla vlka do boku a potom do pysku. Drevo sa rozpadlo a vlkovi sa z pysku začala valiť krv a v boku mu ostali malé triesky. Revi sa rozbehla a preskočila ho. Ak prejde cez les do Ponyville zachráni sa. Lenže ten bol až za previsom, ktorý sa dal obísť iba zo zavalenej strany. Z druhej strany by jej to trvalo ešte deň cesty a vlk by ju zatiaľ zohnal. Mala jedinú možnosť. Vrátiť sa do neďalekej osady. Otočila sa a rozbehla sa plnou rýchlosťou do lesa. PO chvíli utekania sa obzrela a počula zvuky krokov. Vlk už našiel jej stopu. Zabočila doprava k rozbúrenej rieke. Kamene, po ktorých prechádzala ešte cez poobedie boli šmykľavé a prúd by ju ľahko strhol, keby zle stúpi. No mala vari ny výber? Pomaly a rozvážne stúpila na prvý kameň. Trocha sa jej pošmyklo, no udržala balans a presunula sa na väčší kameň. Vlk už bol blízko. Počula, ako za ňou praskajú vetvičky. Skočila čo najďalej a skončila v na bahnitom ostrovčeku, kde sa jej zaborili kopytá. Ešte jeden skok a dostane sa na breh. Prešla po vode, ktorá bola pri brehu mierna a dostala sa na zem. Vlk už preskakoval cez rieku. Revi rýchlo mágiou schmatla drevo, no vlk skočil a zahryzol sa doňho tak silno, že ho v rukách rozdrvil. Skočil znova a zubami rozsekol Revenge jednu nohu. Okamžite jej z nej začala tiecť krv a Revenge zasyčala. Kopla vlka do čeľuste a počula, ako zacvakli zuby. Vlk zaskučal, no potriasol hlavou a znova sekol zubami, no naprázdno. Prednými trhákmi Revenge iba prešiel po koží, no roztrhal iba povrch. Revenge zbadala poslednú nádej. Skočila tak vysoko, ako sa dalo a trhla hlavou. Nalomený konár, ktorý visel zo stromu sa zlomil a spadol vlkovy na hlavu. Upadol do bezvedomia a Revenge príležitosť využila na to, aby ho odtiahla čo najďalej a potom utiekla späť k skalnému previsu. Obišla zavalenú cestu a dostala sa na kamenný chodníček, ktorý jej bol známkou civilizácie. Prešla po ňom až k prvým domom v Ponyville. Keď zbadala známu tvár, uľavilo sa jej. Bola v bezpečí. Zatiaľ.